 |
Z diára |
| 06.02.2015 |
Ivan Kadlečík neprestal písať napriek tomu, že ho prepadáva pocit márnosti a k dvom knihám (Vlastný hororskop a Hlavolamy) pribudla tretia - Malé prelúdiá. Opäť sa opiera o piliere rodu a vždy prítomného Martina Luthera a teraz najmä J. S. Bacha. A matériou, ktorú (svojrázny slovenský dekonštruktivista) ohmatáva, rozkladá i skladá, je jeho milovaný jazyk, živá pulzujúca reč.
§
Ivan Kadlečík, spisovateľ, organista, ale najmä múdry človek z Pukanca, napísal svoje Hlavolamy pred ôsmimi rokmi a teraz vychádzajú v druhom vydaní. Sú neobyčajné. Tvorí ich 113 záznamov, úvah a aforizmov. Všetky sú vytiahnuté priamo zo života, v ktorom ich autor vidí mnoho vecí, ktoré iní nevidia. Všetky sú napísané krásnym jazykom. Len málokto to vie lepšie.
§
Súbor esejí Vlastný hororskop od svojho vzniku v pamätnom roku 1989, naplnenom predzvesťou konca komunistického režimu, má za sebou nielen vyše desaťročie neblednúcej slávy, ale tiež nemeckú mutáciu (1995), no a teraz už aj reedíciu.
§
Už názov diela Lístoky evokuje prítomnosť tradičných autorských motívov a dominantných žánrových polôh: epištolárnej literatúry, autobiografickosti, symboliky stromu. V knihe sú návraty do minulosti, spomienky a udalosti, ktoré sprítomňujú prežité. Je tam Andrej Sládkovič a Marína Pišlová z Banskej Štiavnice, ale aj Marína, ktorú autor môže stretnúť v Pukanci.
§
Asi tretina textov v knihe Rapsódie a miniatúry je staršieho dáta vzniku: roky sedemdesiate; zriedkaví vtedajší priatelia ich mohli čítať v kópii písacieho stroja, v samizdatovej pražskej edícii Ludvíka Vaculíka Petlice (1981). Po menšej pomlčke – nadýchnutie sa? – bola z viac či menej náhodného popudu napísaná ďalšia časť, spolu s prvou knižne vydaná v exilovom vydavateľstve Index (Köln 1988) a opäť rozšírená v brnenskom Atlantise (1992). Tenučký pramienok reči pokračuje v Pánových rokoch 1989-1990, potom 2002-2003. Ako tridsaťročná vojna.
§
Před deseti lety jsem si v prvním vydání knihy Epištoly na listu vloženém do knihy poznamenal několik vět, které mi tehdy svým životodárným rytmem jako tlukot srdce oživovaly Kadlečíkova slova a jejich pravdivé významy: “Alebo si zober to nekonečné masovokomunikačné, sentimentálno-patetické kvílenie o auguste 68: pripomína mi to verejné prepieranie si zašpinených gatí a elastického svedomia.” “Čo máme v tomto svete okrem pár viet, ktoré sa nám zdajú byť krásne?”
§
Knižka Taroky je veľmi trefným a pritom vtipným príspevkom k hľadaniu našej identity, či už na úrovni národnej, stredoeurópskej alebo regionálnej. V spoločensky dusnej atmosfére druhej polovice rokov deväťdesiatych bol tento “historický románik” možno tou najvýstižnejšou odozvou na slovenskom literárnom poli k zápasu o chápanie a formu demokracie. Autor dokáže tak bravúrne pracovať s históriou a má dôkladne načítanú klasickú slovenskú literatúru, že si môže dovoliť zahrať si s ktoroukoľvek našou významnou kultúrno-historickou postavou vynikajúcu partiu tarokov. Platí to pre Štúra, Sládkoviča, Hurbana, Hodžu, Kalinčiaka, ale aj Vajanského, Holubyho, Timravu, Chudobu či Tatarku.
§
Prozaickoesejistické texty denníkového typu v knihe Lunenie s odstupom a trpkosťou analyzujú svet a našu aktívno-pasívnu úlohu v ňom.
§
Knihu Žiť sa dá len autobiograficky môžeme označiť za sprievodcu životom a tvorbou Ivana Kadlečíka. Prináša vlastné texty autora, jeho odpovede na inšpiratívne otázky z rozhovorov s významnými osobnosťami, komentáre k spoločenským udalostiam i udalostiam v kultúre a literatúre. Memoáre obsahujú veľké množstvo zaujímavých fotografií z rodinného archívu.
§
V roku 1988 som písal fejtóny-besednice pre český samizdatový mesačník Obsah. Z týchto materiálov som zostavil knižku Dvanásť, ktorá vyšla začiatkom roka 1989 v knižnej edícii slovenského samizdatového časopisu Fragment K.
§
Témou, sujetom i protagonistom prózy Chronoskop je čas a človek v ňom. Druhú, odlišnú časť knihy tvoria staré i novšie publikované aj nepublikované state o Bachovi a hudbe zostavené do kompozície niekoľkých muzikálnych taktov.
§
Knižka Matka všetkých slov obsahuje štyridsaťdva básní vo forme haiku. Táto prísna forma troch krátkych riadkov má len sedemnásť slabík a vylučuje všetko zbytočné, takže je virtuóznou previerkou možností aj nášho jazyka. Naozaj netreba veľa slov, skôr úsilia a námahy od autora i čitateľa.
§
Bibliofília Dnes vydaná k sedemdesiatym narodeninám autora obsahuje časť esejí, fejtónov či besedníc uverejňovaných pravidelne raz do mesiaca v denníku SME v rubrike Dnes píše a je bohato ilustrovaná štylizovanými fotografiami Ivana Zubaľa.
§
Kniha Škoda knižke nerozpredanej ležať má tri tematické časti. Prvú tvoria úvahy o umení, kultúre, jazyku, hudbe a literatúre, v druhej časti nájdeme mini portréty spisovateľov, tretia časť obsahuje všeobecnejšie témy s námetmi zo života v prítomnosti aj v minulosti, od radostného kosenia trávy až po neradostný pobyt v nemocnici.
§
Román Spytovanie je pokračovaním dlhodobej spolupráce Ivana Kadlečíka a Olega Pastiera. Ich dialóg o literatúre, umení, hudbe a všeličom inom začal v roku 1989 a trvá dodnes. Viac ako dvadsaťročné "spytovanie" je sondou do rôznych časových a dejinných zvratov nielen Kadlečíkovho životného príbehu, ale aj ponorom a náhľadom do kultúrnych, spoločenských a politických krkolomností rokov minulých a, samozrejme, aj do našej najsúčasnejšej súčasnosti.
- §
- Autor dal svojej knihe názov Iskra v studenej pahrebe a podtitul Besednice. Treba však povedať, že len časť textov má takýto charakter, väčšinou ide o eseje, ktoré smerujú k príbehovej, memoárovej, biografickej a autobiografickej próze, miestami svojím rytmom až k poézii, dokonca Kadlečík texty obohatil svojimi typickými haiku. Nie sú to teda obyčajné besednice či reflexie, niektoré sú priam štúdiami.
- §
Ivan Kadlečík patrí so svojou originálnou poetikou, individuálnym rukopisom a špecifickými výrazovými prostriedkami k tým autorom druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorí v podstatnej miere formovali tvár modernej slovenskej literatúry. Hoci sa etabloval v slovenskej literatúre ako výrazná kritická osobnosť už v šesťdesiatych rokoch, v období normalizácie bol tvorivo, ľudsky a občiansky diskvalifikovaný a jeho meno sa ocitlo na indexe zakázaných autorov. Po roku 1989 mu postupne začínajú vychádzať práce, ktoré predtým vydával v samizdate a v exilových vydavateľstvách.
Medzi Kadlečíkom šesťdesiatych a Kadlečíkom deväťdesiatych rokov nie je hodnotová a ideová diskontuita, autorovu tvorbu naopak charakterizuje vernosť téme a hodnotám: z tejto perspektívy môžeme Kadlečíkovu tvorbu vnímať ako určitý tvorivý oblúk, ktorý nejde ponad, ale prechádza naprieč sedemdesiatymi rokmi až do rokov deväťdesiatych.
Bohato členená a významovo rozmanitá symbolika podstatnou mierou modeluje Kadlečíkov literárny priestor. Je to určitým spôsobom svet sám osebe – slová a veci sú tu vrstvené podľa "miery sémantickej nasýtenosti", rôzne predmety a javy nadobúdajú rôzny stupeň mnohovýznamovosti, asociatívnosti, schopnosti "transcendovania". So štruktúrou literárneho priestoru súvisí aj výber tém a motívov sústredených okolo niekoľkých motivických jadier; niektorým z nich som už venoval osobitnú pozornosť (tradícia, mravnosť a etika, motív autobiografickosti). Potreba modelovať, "zabývať sa" vo vlastnom (mikro)svete je u Kadlečíka veľmi intenzívna. Túto tematizáciu priestoru možno rozdeliť podľa dominantných tematicko-motivických "jadier" (viera a protestantizmus, duch a predmetnosť, domov a záhrada, telesnosť, prírodné vedy, hudba, symboly), pričom ich rozčlenenie je dôležitým kľúčom k ďalšej interpretačnej práci. Táto tematizácia sa nespája s konkrétnou tvorivou periódou, naopak prihliadam v nej na všetky autorove práce, ktoré vznikli v celom tvorivom rozpätí.
Programové prihlásenie sa k tradícii tvorí jeden z aspektov Kadlečíkovej tvorby. Tým druhým je tvorba silne individualizovaného jazyka a osobitej lektúry, ktoré spoluvytvárajú akýsi "intímny mikrokozmos" stojaci mimo ideológií a v opozícii voči jednorozmernému utilitárno-pragmatickému vnímaniu reality. Z tohto uhla pohľadu si Kadlečíkova tvorba aj v deväťdesiatych rokoch zachováva spoločensko-kritický a sociálne solidarizujúci aspekt, ktorý je prítomný najmä v kritickom odmietaní rôznych prejavov konzumne orientovanej spoločnosti nazerajúcej na realitu len z perspektívy momentálnej ekonomicko-spoločenskej efektívnosti a úspešnosti.
- Pavel Matejovič
Z diára 06.02.2015